Srpen 2010


Letná láska-3.čast

9. srpna 2010 v 10:54 Love Storky
"No už som tu.čo sa deje?"sadla som si vedla neho.
"Odchádzame na týžden ku babke tak sa dlhší čas neuvidíme"pozrel sa na mna smutne.
"Aha,tak to sa už neuvidíme"pozrela som sa na neho.
"Prečo?To ani zo srandy nehovor."
"No my už v nedelu ráno odchádzame"zasmiala som sa ale bolo mi skor do plaču ako do smiechu.
Postavila som sa a najradšej by som v tej chvíli niekam utiekla.On sa postavil a v okamžiku ako som chcela íst preč chytl ma za ruku,pritiahol k sebe a objal.Nechela som aby sa táto chvíla skončila.
"Ak by sme sa tu už nestretli tak určite dohodneme neaké stretko neboj sa."
"Jasné sme od seba vzdialení vela kilometrov to asi nebude reálne."
"Ale no ták nestrácaj nádej.A daj mi svoj facebook nick a číslo aby sme boli v kontakte."Tak sme si vymenili navzájom kontakty.
"Filip pod už ideme"zakričal jeho ocino.
"Ok tak sa maj."
"Ahoj."Zakývala som mu a vrátila som sa do svojej izby.Lahla som si na postel a začala plakat.Uvedomila som si že som k nemu cítila čosi viac ako len kamarátsvo no ale už je neskoro odišiel.A možno to je aj lepšie aj keby sadáme do kopy ten vztah by nefungoval.Bývame od seba príliš daleko.Týžden ubiehal strašne pomaly.V sobotu večer som bola už pobalená tak som si zase čítala román.Ani som si neuvedomila že je už pol desiatej tak som knižku odložila bola som fakt unavenáa chcela som íst spat no v tom mi zapípal mobil.Prišla mi sms od Filipa."Ahoj.Chod na balkon."čo na balkon??On sa asi zbláznil.Tak som vyšla na balkon.
"čaw."
Nemohla som uverit vlastným očiam stál tam Filip s mobilom v ruke.
"Nemohol som to už bez teba vydržat bola tam príšerná nuda."
"Si blázon a rodičia tam zostali?"
"No ja som dofrčal autobusom."
Už som to nevydržala a strašne som sa rozosmiala.
"Dobre,dobre obleč sa a ideme sa prejst."
"No už ma vidíš akurát sa idem prezliect do pyžama a spat."
"Pokial to nebude tebe trápne že sa budeš prechádzat v pyžame mne to nevadí."
"Dobre zachvílku prídem dole."
Vbehla som do izby a začala som skákat od radosti.Filip je tu on "dofrčal" autobusom len kvoli mne.Rýchlo som sa prezliekla,upravila a vybehla za ním potichu aby o tom naši nevedeli.Brata som poprosila aby ma kryl keby dačo.Je pravda,že niekedy si dost lezieme na nervy ale navzájom si pomáhame.Vyšla som von a hned sme sa obiali.
"A teraz pravdu prečo si tu?Neverím že si sa vrátil len preto lebo si sa tam tak nudil."
"Dobre prekukla si ma chcel som sa s tebou rozlučit pred tým ako odídeš."
Chytil ma za ruku a kráčali sme smerom ku priehrade.
Pokračovanie čoskoroo!!!